Topografia Marsu
Poďakovanie: European Space Agency (ESA), NASA

Na obrázku je vidieť topografiu oboch hemisfér Marsu, tak ako bola zverejenená na titulnej strane májového vydania Science v roku 1999. Najzaujímavejšie črty tohoto obrázku sú:
1) Obdivuhodná kotlina Hellas na južnej hemisfére, vzniklá kolíziou (ľavý horný obrázok). Kotlina je hlboká 9 km a v priemere má 2100 km. Vyvrhnutý materiál prevyšuje nezasiahnuté okolie skoro o 2 km a siaha od stredu kotliny až do vzdialenosti 4000 km.
2) Pravý dolný obrázok ukazuje oblasť Tharsis s Tharsis Montes (Ascraeus, Pavonis a Arsia) a so systémom kaňónov Valles Marineris a odtokovými kanálmi.

Topografická mapa dáva predstavu o rozložení pevnín a oceánov, pokiaľ by sa na pvrchu Marsu nachádzala voda v kvapalnom skupenstve.

Po sérii neúspešných missií na Mars koncom tisícročia sa môžeme tešiť na "novú vlnu" výskumných sond, ktoré sa k rudej planéte blížia. Prvá z nich žiaľ neuspela. Nozomi, výsledok spoločného úsilia JAXA (Japan Aerospace Exploration Agency) a CSA (Canadian Space Agency) bola v apríli 2002 zasiahnutá mohutným prúdom vysokoenergetických protónov zo slnečnej erupcie, v dôsledku čoho sa niektoré subsystémy vyskratovali. Po strate telemetrického signálu sa stalo otázne, či sondu bude možné previesť na obežnú dráhu okolo Marsu. Aby sa predišlo kolízii s Marsom, trajektória bola upravená a Nozomi začiatkom decembra prešla na silne eliptickú trajektóriu okolo Slnka (pozri tlačovú správu CSA).

O 3 dni a necelých 19 hodín (počítajúc od tvorby tejto stránky) sa oddelí Beagle 2 Lander od sondy Mars Express, aby 25-ho decembra 2003 (3 hodiny 54 minút nášho času - podľa plánu) pristála na povrchu Marsu a operovala tam do 3-ho októbra 2004. Materská sonda by mala prejsť na obežnú dráhu okolo Marsu, kde okrem prenosu signálu z Beagle2 smerom na Zem bude plniť vlastné výskumné poslanie (bude skúmať geológiu, atmosféru "životné" podmienky na povrchu planéty, históriu vody a potenciálnu možnosť prítomnosti života).
Pomenovanie Mars Express vznikol ako odraz enormného úsilia ESA (European Space Agency) dopraviť sondu k cieli ako prvú vo vlne prichádzajúcich sond (Spirit (NASA) - plánovaný prílet 3-ho januára 2004, Opportunity (NASA) - plánované pristátie 24-ho januára 2004). Mars Express je prvou európskou sondou, ktorej modul pristane na povrchu Marsu.

-AT-