Saturn s mesiacmi Enceladus a Dione
Poďakovanie: NASA, JPL

Na tomto obrázku zhotovenom vesmírnou sondou Voyager 2 vidíme Saturn (severný pól) zo vzdialenosti 14,7 miliónov kilometrov. Vedľa planéty vidíme dvojicu jeho mesiacov Dione (vpravo) a Enceladus.
Farby obrázku nie sú pravé. Zelený vír na južnej hrane žltého pásu je v skutočnosti hnedý a žltý pás biely. Jasne žltá oblasť nad zeleným vírom sa voči víru posúva smerom na východ a predbehne ho približne za 50 dní. Konvektívne mraky na tomto rozhraní sú typické pre túto oblasť. (Podobnú dynamiku vidieť na Jupiteru a existuje množstvo krásnych farebných alebo čiernobielych animácií zostavených zo série fotografií - vyžaduje trošku rýchlejšie pripojenie na Internet - pozri tiež domovskú stránku Jupiteru).
Najmenšie viditeľné štruktúry na fotografii Saturnu majú na tomto obrázku rozmer 270 kilometrov v priemere.

Dione je z väčšej časti z ľadu, jeho priemer je okolo 1100 kilometrov a preto patrí medzi menšie mesiace, ktoré pred príchodom sondy Voyager 1 neboli pozorované. Na jeho povrchu sú vidieť krátery s priemerom okolo 100 kilometrov.

Encladus je ešte menším mesiacom, než Dione. V priemere má len okolo 500 kilometrov. Na farebnej fotografii je vidieť ľadom pokrytý povrch mesiaca posiaty krátermi. Napriek svojmu malému rozmeru sa javí Encladus jedným z najzaujímavejších ľadových mesiacov. Encladus odráža približne 90% dopadajúceho slnečného svetla, čim sa zaraďuje medzi objekty slnečnej sústavy s najväčšou odrazivosťou.
Na farebnej fotografii dobre vidieť, že niektoré oblasti sú posiate krátermi veľmi silne, kým niektoré zase skoro vôbec, čo svedčí o odlišnom veku týchto oblastí ("ušetrené" oblasti majú až 500 krát menej kráterov na jednotke plochy, než "staré" oblasti).
Vysoká odrazivosť mesiaca Encladus sa možno dá vysvetliť stálym prísunom čerstvých ľadových kryštálikov z prstenca Saturnu (konkrétne prsteň E). Prsteň E zase naopak vďačí svoju existenciu pravdepodobne "ľadovým vulkánom" na mesiaci Enceladus.
Na povrchu mesiaca nachádzame mierne zvažujúce pohoria (s výškou do 2 kilometrov), ale aj zlomy pripomínajúce tektonické zlomy v Kalifornii. To by dokazovalo, že v skutočnosti sa jedná o mesiac s aktívnym vnútrajškom, a pod ľadovou kôrou sa mohol nachádzať kvapalný plášť po dostatočne dlhú dobu existencie mesiaca. Predpokladá sa, že zdrojom tepla je vnútorné trenie vyvolávané pružnou deformáciou mesiaca pri pôsopení slapových síl Saturnu.

-AT-