< Späť -- Úvodná stránka
-- Ďalší >
Plnofarebný pohľad na Saturnu a jeho prstence z pohľadu sony Cassini
Poďakovanie:
NASA,
JPL
a Cassini-Huygens Mission Team
Od poslednej návštevy vesmírnych sond Voyager a Pioneer, obriu planétu Saturn pozorovali vedci jedine prostredníctvom
pozemských teleskopov, ktoré napriek neustále sa zlepšiacim parametrom nie sú schopné rozlíšiť detaily mračných systémov Saturnu.
Od vesmírnej sondy Cassini sa očakáva aj v tomto smere zásadná zmena, ako to ukazujú aj zverejnené obrázky.
Posledná sada animovaných obrázkov (vľavo dole) ukazujú vývoj mračných systémov v infračervenej oblasti.
Animácia vznikla zostavením série fotografií zhotovených v rozmedzí od 15-ho do 19-ho februára 2004, pomocou
digitálnej kamery s malým zorným uhlom (CCD kamera má rozlíšenie 1024 x1024 bodov, ale o jej citlivosti svedčí, že
päťkorunovú mincu dokáže registrovať zo vzdialenosti 4000 m). Kamera je vybavená tromi systémami filtrov, každý systém
dovoľuje snímanie v inej spektrálnej časti svetla a tým snímať systém mračien v rôznych hĺbkach atmosféry Saturnu.
Vyskúšať si túto techniku môže aj návštevník stránok http://www.fourmilab.ch/cgi-bin/uncgi/Earth,
kde práve pomocou tejto techniky môže prezerať Zem z pohľadu rôznych satelitov (online) a môže voľbou určiť, či chce vidieť
mraky, alebo nie, resp. či chce pozorovať Zem v infračervenej oblasti a podobne.
Snímanie Saturnu v oblasti blízkej infračervenej (dovoľujúci hlbší pohľad do systému mračien) ukazuje zatiaľ najdetailnejšiu
štúdiu z pohybu mračien na Saturnu. Ukazuje sa mimoriadne aktívna činnosť rovníkovej oblasti a smerom k južnému pólu sa
vykresľujú aj jednotlivé cyklóny a anticyklóny. Na zvolenej vlnovej dĺžke metán v atmosfére pohlcuje slnečné žiarenie, kým vodné pary
ich odrážajú. Svetlejšie oblasti na animácii ukazujú miesta s relatívne väčšou koncentráciou vodných pár, kým tmavšie miesta
s relatívne menšou koncentráciou vodných pár. Podľa odborníkov na Saturne je prítomné vertikálne prúdenie, ktoré vynáša vodné
pary do vyšších vrstiev atmosféry.
Nad najvyššou vrstvou hustej atmosféry sa znáša hmla podobná smogu vo veľkomestách, čo zhoršuje priehľadnosť atmosféry.
Expozičná doba jednotlivých záberov bola vyše 22 sekúnd, tak dlho trvalo CCD chipom pozbierať toľko infračerveného svetla,
aby vznikol vyhodnotiteľný obrázok. Vďaka dlhej expozičnej dobe sa však preexponovala časť zobrazujúca Saturnove prstence.
Tie odrážajú svetlo dopadajúce zo SLnka veľmi intenzívne a v dôsledku preexponovanosti nie sú viedieť
štruktúra prstencov.
Animácia vznikla z 30 záberov. Doba rotácie Saturnu je 10,6 hodín (odstup medzi dvomi východmi slnka) a za jednu rotáciu
sa zhotovilo celkom 6 záberov, v pravideľných časových odstupoch. Va nimácii však nevidíme všetky po sebe idúce otočky
Saturnu, len každú druhú, tj. medzi minisériami šiestich obrázkov je pauza približne 10 hodín. To je dôvodom toho, že
veľkosť Saturnu sa občas zmení skokom (ilusturje to rýchlosť, ktorou sa Cassini blíži k planéte).
V okamihhu zhotovenia obrázkov sa Cassini nachádzala od Saturnu vo vzdialenosti 65,6 miliónov kilometrov.
Rozlíšenie kamery je pri tejto vzdialenosti 786 km na jeden pixel a občas je možné zahliadnuť aj mesiace Saturnu.
Rozlíšenie kamier sa bude so zmenšujúcou vzdialenosťou rapídne zlepšovať. Skutočne napínavou akciou sondy bude prblíženie k
mesiacu Phoebe 11-ho júna a 1-júla prechod na obežnú dráhu okolo Saturnu. Vyvrcholeie misie nastane 14-ho júna 2005, vypustením
modulu do atmosféry Titánu (pozri našu predchádzajúcu správu o misii Casini a Huygens).
-AT-
< Späť -- Úvodná stránka
-- Ďalší >