Umelcova predstava pohľadu na slnečnú sústavu zo Sedny (Adolf Schaller).
Poďakovanie: NASA, ESA a Adolf Schaller.

O objavení "desiatej planéty" slnečnej sústavu sme priniesli správu pred nedávnom. Od tej doby Hubblov vesmírny teleskop (HST) sa zameral na novo objavené teleso a zhotovil 35 záberov tohoto najvzdialenejšieho známeho objektu slnečnej sústavy. Veľkým prekvapením bolo zistenie, že Sedna pravdepodobne nemá mesiac, ktorého veľkosť by bola podstatná.
Táto informácia možno poslúži ako nová informácia o formovaní sa skorej slnečnej sústavy.
Objavenie Sedny bola ohlásená 15-ho marca a bola tiež vyslovená hypotéza o doprovodnom telese o mesiaci. Dôvodom k vysloveniu takejto hypotézy bola veľmi pomalá rotácia Sedny. Zo zmien svetelnosti Sedny sa súdi, že otočí sa raz za 40 dní. To je skutočne veľmi pomalá rotácia, nakoľko známe kométy, asteroidy sa otáčajú relatívne rýchlo (doba jedného otočenia sa pohybuje okolo hodiny).
Slapové sily pôsobia samozrejme aj opačne a spomaľujú rotáciu mesiacov. Napríklad Mesiac obracia stále tú istú tvár k Zemi, čo sa vysvetľuje tým, že slapové sily spomalili rotáciu Mesiaca do takej miery, že je do otočenie okolo vlastnej osi trvá presne takú istú dobu, než raz obehne Zem. Podobne pôsobia slapové sily aj medzi Slnkom a planétami. Najmarkantnejšie to vidieť na rotácii Merkúru (doba rotácia je 58,6 pozemských dní, kým doba jedného obehu 87,9 pozemských dní).

Pomalá rotácia Sedny by sa dala najlepšie vysvetliť prítomnosťou mesiaca. Mesiace pôsobia na planéty slapovými silami, ktoré brzdia ich rotáciu. Zistenie o neexistencii doprovodného telesa vedcov naprosto prekvapilo. Vznikla aj pochybnosť, či rotácia planétky bola správne stanovená. Sedna je veľmi vzdialen objekt a napriek tomu, že svojou veľkosťou predstavuje približne trištvrtiny Pluta, znamená aj pre HST tvrdý oriešok (fotenie Sedny predstavuje problém fotenia šálky na kávu zo vzdialenosti 1500 km).

-AT-