Mýt o začiatku času (pokračovanie)

   1, 2, 3, 4, 5, 6, 7

Za druhé, kaµdý model predpovedá odli±né uhlové rozdelenie v nerovnostiach teploty. Pozorovania potvrdili, µe nerovnosti v±etkých veµkostí uhlových majú pribliµne rovnakú amplitúdu (rozoznateµné odchýlky sa objavujú len na veµmi malých merítkach, pre ktoré prvotné nerovnosti boli pozmenené neskor±ími procesmi). Inflačný model toto rozdelenie dokáµe reprodukova» veµmi pekne. Počas inflácie sa zakrivenie priestoročasu menilo len veµmi pozvoµna, preto nerovnosti rôznych veµkostí sa vytvárali za skoro rovnakých podmienok. V oboch strunových modeloch sa krivos» vyvíjala veµmi rýchlo, čo zvy±uje amplitúdu priestorovo men±ích nerovností, ale iné procesy na druhú stranu umocňujú amplitúdu rozµahlej±ích fluktuácií rovnakým spôsobom. Pre scenár „poµiaru“ spomínané odli±né procesy sú vyvolané extra dimenziami priestoru, ktoré oddeµujú zráµajúce sa brány. V pre-big bangovom scenáre sú vyvolané novým kvantovým poµom, axiónmi, ktoré sa spájajú s dilatonovým poµom. Inými slovami v±etky tri modely vuhovujú pozorovaným údajom.

Za tretie, nerovnosti v teplote mohli by» v rannom vesmíre vyvolané rôznymi procesmi: nerovnos»ami v rozdelení hmoty a zvlneniami, ktoré vyvolali gravitačné vlny. Inflácia zahŕňa oba procesy, kým pre-big bangový model a „poµiarový“ scenár počítajú len nerovnos»ami v rozdelení hmoty. Gravitačné vlny určitej veµkosti mohli zanecha» charakteristické stopy v polarizácii reliktného µiarenia (pozri "Echoes from the Big Bang," od Roberta R. Caldwella a Marca Kamionkowského; Scientific American, Január 2001). Experimenty, ako ten, ktorý je plánovaný Európskou vesmírnou agentúrou (ESA – Planck satelite) môµe také charakteristiky odhali», čím vznikne ďal±ie sito pre vylúčenie nesprávnych modelov.

©tvrtý test sa týka ±tatistikých nerovností. V inflačnej teórii rozdelenie nerovností sa podobá Gaussovmu rozdeleniu, ktoré pripomína zvon. Podobné rozdelenie je moµné aj v prípade modelu zráµajúcich sa D-brán, kým pre-big bangový model ukazuje zreteµnú odchýlku od Gaussovho rozdelenia.

Analýza reliktného oµiarenia nie je jedinou cestou ako overova» jednotlivé teórie. Pre-big bangový model môµe produkova» náhodné reliktné gravitačné vlny v rozsahu frekvencií, ktoré by mohli by» detekované gravitačnými observatóriami budúcnosti.
Naviac, nakoµko pre-big bangový model aj model zráµky D-brán vyuµíva dilatonové pole, ktoré je spojené s elektromagnetickým poµom, obidva modely môµu predpoveda» fluktuácie magnetickhé poµa vesmíru na veµkých merítkach. Dôkaz takýchto fluktuácií sa môµe nájs» v magnetických poliach galaxií alebo medzigalaktického priestoru.

Takµe kedy čas začal? Veda zatiaµ nemá presvedčivé dôkazy, ale existujú aspoň dve potenciálne testovateµné teórie, ktoré tvrdia na základe prijateµných argumentov, µe vesmír – a preto aj čas – existovali uµ dávno pred big bangom. Ak ktorýkoµvek z popísaných scenárov je správny, tak kozmos stále existoval a aj keby jedného dňa do±lo k jeho kolapsu, tak nezanikne nikdy.

   1, 2, 3, 4, 5, 6, 7

-AT-