Venuša a oblaky do ktorých sa halí.
Poďakovanie: Galileo Spacecraft, JPL, NASA; Copyright: Calvin J. Hamilton

Sonda Galileo nám ukázala, že ako Venuša vyzerá so svojimi oblakovými systémami pripomínajúcim skôr plynové giganty, než sesterskú planétu Zeme, ako sa o Venuši rado hovorí. V nasledujúcej tabuľke sme uviedli charakteristické údaje pre Venušu a Zem.

Vidíme, že čo sa týka rozmerov a hmotnosti, obidve planéty sa veľmi podobajú, ale klimatické podmienky sú naprosto odlišné.
Venuša je bližšie k Slnku, než Zem, od nej je bližšie už len Merkúr. Na základe tejto vzdialenosti by na jej povrchu priemerná teplota mala byť "len" o 200°C vyššia, než je na Zemi. V skutočnosti sa však pohybuje okolo 477°C, čo je dôsledkom silného skleníkového efektu vytváraného hustou atmosférou obsahujúcou vysokú koncentráciu CO₂. Pri takýchto podmienkach si nedokážeme predstaviť, že by tu mohol existovať život podobný nášmu.
Venuša (Večierka) je po Slnku a Mesiaci najjasnejším objektom na našej oblohe.
Venušu navštívilo viac ako 20 vesmírnych lodí, medzi nimi aj sonda vypustená Sovietskym zväzom Venera 9, ktorá pristála aj na jej povrchu a odvysielala niekoľko málo fotografií nehostinnej krajiny počas 53 minútovej činnosti, po ktorej sa spojenie prerušilo.

Topologická mapa Venuše, farebným značením známym z topografických máp Zeme (modrá oblasti ležia najnižšie, kým hnedočervené sú vrcholy hôr). V ľavej časti obrázku vidíme severnú hemisféru, kým v pravej časti južnú hemisféru. Kliknutím na obrázky si môžete pozrieť lepšie rozlíšenie, veľkosť obrázkov sa pohybuje okolo 400 kB.

Dlho nebolo jasné, akou rýchlosťou Venuša rotuje okolo svojej osi a ako vyzerá topografia jej povrchu. V tomto smere priniesli výsledky sondy Magellan, ktorá pomocou radarového zariadenia zmapovala povrch Venuše v priebehu rokov 1990 až 1994 rozlíšením okolo 100 m.
Veľa vecí týkajúcich sa Venuše zostáva ešte nevysvetlených, napríklad záhadné vzplanutia v rádiovej oblasti.

-AT-