Spojené sondy Cassini a Huygens dorazili do systému Saturna.
Poďakovanie: Cassini & Huygens Mission, JPL, NASA;

Dvojica sond Cassini-Huygens (o ktorej sme už referovali viackrát 14-ho januára, 6-ho apríla aj 30-ho apríla tohoto roku), dorazila 18-ho mája do systému Saturna. Blíži sa koniec šesť aj polročnej cesty a čo nevidieť začne najnapínavejšia fáza celej operácie. Sonfy Cassini-Huygens sú spoločným projektom NASA, ESA (Európska agentúra pre vesmír) a ASI (Talianska agentúra pre vesmír) a mnohých ďalších európskych krajín, ktorá bola zahájená štartom v roku 1997. Tvrdí sa, že počet pracovných človeko-hodín venovaných projektu je väčší než pri výstavbe Cheopsovej pyramídy (o ktorej však v podstate vieme len veľmi málo, preto sa jedná skôr o reklamnú ťah).
Vesmírna sonda, ktorá stála skoro 1,5 miliárd dolárov, je najlepšie vybavenou sondou v histórii kozmických letov. Jej hmotnosť, vrátane 12 vedeckých zariadení je viac ako 5 ton!
Sonda sa vydala na svoju cestu 17-ho októbra 1997, dvakrát preletela okolo Venuše (to nie je preklep), raz okolo Zeme a okolo Jupiteru, aby využitím gravitačného prakového efektu získala potrebnú rýchlosť a smer na dosiahnutie konečného miesta určenia, Saturnu. Už počas týchto manévrov získala cenné vedecké poznatky a objavy (najviac sa cenia tie získané pri prelete v blízkosti Jupitera - podrobnosti možno získať na domovskej stránke projektu). Jej príbuzná sonda Galileo trpela pri prelete okolo Jupiteru určitými technickými problémami (porucha na anténe), až Cassini dokázala zhotoviť fotografie o Jupiteru v celku pri prelete v roku 2001.
Po ceste dlhej tri aj pol miliardy kilometrov (na Mesiac je to len niečo okolo štyristo tisíc kilometrov) Cassini vykonalo posledné kontroly stavu zariadení a prístrojov, následne ktorej vstúpila do systému Saturnu - to znamená, že od tohoto okamihu sú gravitačné vplyvy všetkých ostatných objektov slnečnej sústavy (vrátane Slnka) zanedbateľné oproti gravitačnému vplyvu Saturna. Sonda v nasledujúce týždne preletí v blízkosti viacerých mesiacov Saturna (prvým navštíveným mesiacom bude 11-ho júna Phoebe).
Najkritickejšiu fázu záverečných manévrov predstavuje prechod na obežnú dráhu okolo Saturnu. Tento manéver je naplánovaný na 1-ho júna. Sonda sa pri tejto operácii priblíži k Saturnu bližšie, než akákoľvek sonda v histórii kozmických letov. Minimálna vzdialenosť len 18 000 km od povrchu (to je menej než jedna tretina polomeru planéty!, polomer planéty na rovníku je 60 268 km). Pri prechode na obežnú orbitu sonda preletí cez štrbinu gigantickej prstencovej sústavy medzi prstencami označovaných ako F a G. Nad prechode sa nad prstencami zapnú motory sondy a pri nepretržitom chode postupne prejde na obežnú dráhu (jedná sa o brzdenie - momentálne je rýchlosť sondy príliš vysoká, čo je zákonité po vstupu do systému nejakej planéty).

Poslanie Počas svojej misie sa 33 krát priblíži aj k najväčšiemu mesiaci Saturnu, k Titánu. Využitím gravitačného pôsobenia Titánu (ktorý svojim polomerom 2575 km je väčší ako Merkúr s polomerom 2439 km - aj keď treba priznať, že hmotnosť Titánu je menej než polovica hmotnosti Merkúru) zmení svoju trajektóriu a prejde na tzv. polárnu orbitu. Pri polárnej orbite sonda prelietava nad pólmi planéty. Nebyť Titánu, táto operácia by si vyžiadala 3 milióny litrov paliva (predstavte si plaváreň, kde štandardný bazén 50 x 100 m má hĺbku 600m).
Pri blízkych preletoch sa bude pomocou radarov skúmať aj topografia (tvar povrchu) Titánu, aby sa vybralo vhodné miesto pre pristátie sondy Huygens, ktorú Cassini dovtedy ponesie "na chrbte". O plánovanom pristáti Huygensu v januári 2005 sme referovali v predchádzajúcej správe.

Na aké otázky bude Cassini hľadať odpovede?

Saturn

Aké je zloženie atmosféry pod vrchným systémom oblakov?
Ako sa rodia a zanikajú búrky?
Čím sa líšia polárne oblasti od rovníkovej?
Aké je vnútorné zloženie planéty?

Titán

Aký je povrch Titánu?
Existujú tu jazerá, oceány alebo rieky?
V ktorom smere vanú vetry?
Koľko slnečného svetla dopadá na povrch?
Môže/mohol vzniknúť na Titáne život?

Prstence

Z akých čiastočiek sa skladajú prstence okrem ľadových kryštálikov?
Aké veľké sú tieto čiastočky?
Ako sa formujú a menia prstence?

Ľadové mesiace

Aká je história týchto mesiacov?
Čo je príčinou toho, že jedna strana mesiaca Iapetus je svetlá a druhá tmavá?
Prečo má niekoľko mesiacov rovnakú dráhu?


Magnetosféra

Aké častice sú magnetickým poľom zachytené?
Mení sa magnetické pole?
Ako magnetické pole vplýva na mesiace a na prstence?
Čo prezrádza magnetické pole o vnútrajšku Saturnu?

Niečo o sonde samotnej

Cassini má výšku 6,8 metra a priemer 4 metre. Zo začiatočnej hmotnosti 5650 kg predstavuje sonda Huygens (namontovaná na jej bok) skoro 300 kg. Vedecké zariadenia majú hmotnosť 2160 kg a zvyšok je palivo.
Saturn je tak ďaleko od Slnka, že solárne panely by neboli schopné zabezpečiť chod sondy, preto sonda je vybavená rádioizotopovým termoelektrickým generátorom, ktorá vyrába potrebnú elektrickú energiu z tepla uvoľnenej pri rozpade rádioaktívneho plutónia (generátor by bol schopný zásobovať bežnú domácnosť dlhé roky).
Na výrobu sondy sa spotrebovalo 16 km káblov, 1032 konektorov a na jeho palube pracuje 44 samočinných počítačov. Od sondy sa očakáva príjem obrovského množstva údajov (asi toľko, koľko vojde na 416 CD). Vysielací výkon Cassiniho antény je len 20 W, teda menší než je spotreba bežne žiarovky. Tento signál bude zachytávaný sieťou obrých teleskopov (Deep SPace Network). Na palube Cassini je umiestnené aj jedno CD s podpismi. Podpisy sa zbierali v rámci celosvetovej kampane na podporu projektu a bolo možné sa k tomuto zoznamu pridať prostredníctvom siete Internet podobne ako aj v prípade projektu Stardust.

Naplánovaný koniec projektu je v roku 2008, ale očakáva sa, že podobne ako aj v prípade sondy Galileo, aj Cassiny bude schopná dlhšej činnosti.

-AT-