|
01.07.2005 |
|
Obrovské laloky rádiových zdrojov.
Poďakovanie:
Ed Fomalont
(NRAO) et al.,
VLA,
NRAO,
AUI,
NSF
To, čo vidíme na obrázku vyššie, možno je to prekvapujúce, nie je
planetárna hmlovina s hviezdou žiariacou uprostred (ako
táto).
To, čo vidíme žiariť uprostred, je galaxia! Dva obrie laloky, rozpínajúce sa na obidve strany, vo svojich
najvzdialenejších bodoch sú od seba vzdialené až na úctyhodných 1 milión svetelných rokov
(čo je asi 5 krát viac, než je rozmer našej domovskej galaxie, Mliečnej dráhy).
Zvláštna galaxia, ktorá sa nachádza medzi lalokmi a jasne žiari sa prezýva
NGC 1316. Detailné preskúmanie NGC 1316 ukázalo, že začala pomaly vstrebávať svoje blízke satelitné galaxie,
ktoré má aj Mliečna dráha.
Celý proces začal približne pred 100 miliónmi rokov, teda relatívne nedávno (v období dinosaurov).
Plyn z galaktickej zrážky padá smerom do jadra galaxie uprostred
a v dôsledku trenia sa zohreje až na 10 miliónov stupňov Celzia (čo je teplota v stred menších hviezd, napríklad
teplota jadra nášho Slnka je okolo 14 miliónov stupňov Celzia).
Z dôvodov, ktoré zatiaľ nie sú úplne pochopené, prúdy častíc vystrelených na opačné strany (jety - podobné tým,
ktoré vznikajú aj v prípade supernov, o ktorých sme
písali nedávno) sa trieštia do obrých lalokov na oboch stranách
pohlcujúcej eliptickej galaxie.
Výsledkom sú dva mohutné "nádrže" horúcich plynov, ktoré žiaria v rádiovej oblasti a na obrázku majú oranžovú farbu
(tú im priradil počítač, nakoľko rádiové vlny nie sme schopní pozorovať voľným okom, spadajú mimo viditeľné pásmo
elektromagnetického žiarenia). Obrázok je teda kompozitným obrázkom z viditeľného pásma svetla a z pásma rádiových vĺn.
Zvláštne štruktúry v rádiových lalokoch poukazujú na to, že smer jetov (prúdu častíc) vyvrhovaných
centrálnou eliptickou galaxiou sa pomaly mení.