|
27.06.2006 |
|
Záber na mytologickú rodinku: Pluto, Charon, Hydra a Nix.
Uznanie:
M. Mutchler
(STScI),
A. Stern
(SwRI), a
HST Pluto Companion Search Team,
ESA,
NASA
Dňa 24.02.2006 sme informovali o objavení ďalších mesiacov Pluta,
ako aj o niektorých ich vlastnostiach. Ich predbežným označením bolo neromantické S/2005 P1 a S/2005 P2.
Konečne sme sa dočkali ich oficiálneho pokrstenia. Volajú sa Hydra a Nix. V porovnaní s Plutom, ktorý má priemer
2410 kilometrov a jeho (relatívne) veľkým mesiacom Charonom s priemerom 1260 kilometrov, sa jedná o drobčeky s priemerom
40 kilometrov a 160 kilometrov. Na vyššie uvedenej fotografii (z Hubblovho vesmírneho teleskopu) vidieť hlavne
mimoriadne jasný Pluto a Charon. Aby boli vidieť aj mesiace Hydra a Nix, obrázok sa musel silne preexponovať, čo spôsobilo,
že na fotografii sa objavili typické svetelné výbežky (difrakcia svetla na optickom systéme). Nakoľko Hydra a Nix sú veľmi malé objekty,
množstvo svetla odrazeného z ich povrchu je v porovnaní s jasom materskej planéty a jeho veľkého súputníka veľmi malé
(preto bolo treba preexponovanie). Ich jas je asi 5000 krát menší, než jas Pluta.
Jedná sa o zvláštnu rodinku, ktorá dostala svoje mená z gréckej mytológie. Nix bola v mytológii bohyňou temnoty a vtelením noci.
Bola tiež matkou Charona. Nix a Erebus sa zrodili z Chaosu (podľa spomínanej mytológie). Z Nix (z noci) sa zrodil Aether (Éter,
ktorá predstavovala jasnú vrchnú atmosféru nebies), ale ďalšie potomstvo Nix bolo dosť zlovestné skaza Moros, čierny Osud
a smrť Thanatos, tiež spánok Hypnos. Tým bohatý zoznam nekončí, medzi jej potomkami sú Hesperidy strážiace zlaté jablká. Zoznam
potomkov je skutočne dlhý a je medzi nimi aj Nemezis, boh pomsty. Kde-tu sa medzi nimi nájde aj niekto, kto svojim menom nevyvoláva
des (Priateľstvo), ale rodinka je skutočne početná so zvláštnymi menami a ešte zvláštnejšími osudmi (lepšie povedané
vplyvom na osud ľudstva). Charon sa stal napríklad prievozníkom do podsvetia cez rieku Styx. A teraz jeden z mesiacov nesie
meno po tejto mytologickej postave z gréckej kultúry.
Hydra (umelecké vyobrazenie pozri
tu)
žila v močiaroch v blízkosti starobylého mesta Lerna v Argolis. Bola strašidelnou príšerou, potomkom Echidny (napoly
dievčiny a hada) a Typhonu (mal 100 hláv). Podľa inej verzie bola hydra potomkom Styx a titánu (nie bohyne) Pallas.
Hydra mala tiež hadovité telo a mnoho hláv (na množstve hláv sa jednotlivé legendy nezjednotili, počet sa mení od päť až
po sto, bežne sa hovorí o deviatich hlavách). Jednu z hláv nebolo možné zraniť žiadnou zbraňou a pokiaľ Hydre usekli nejakú inú hlavu,
na jej mieste vyrástla okamžite nová (podľa morbídnejších verzií hneď hlavy dve). Zápach jej dychu zabil človeka aj zviera.
Keď opustila močiare, napadala obydlia ľudí.
Hrôzy ukončil Herakles, keď po objavení jej skrýše ju zabil. Nešlo to zľahka. Po useknutí každej hlavy narástla hydre znova nová,
preto Herakles zavolal na pomoc svojho priateľa Iolaa (Iolaus), ktorý pomocou horiace fakle rany vypálil a zabránil tak,
aby vyrástli hydre nové hlavy. Hydre zostala nakoniec len posledná, ale zbraňami nezraniteľná hlava. Túto hlavu Herakles
jediným mohutným úderom kyje omráčil a utrhol hydre poslednú hlavu holými rukami.
Je vidieť, že v gréckej mytológii ľudia mali mnohých trýzniteľov ale každá zlá stránka mala aj svojho ušľachtilého a ľudí ochraňujúcich protivníka.
Aké mená dostali novoobjavené mesiace Pluta?
Odpoveď:
Hydra a Nix! .