Mesiac Jupiteru, Ganymedes
Poďakovanie: NASA,

Táto fotografia ukazuje Ganymedes (mesiac Jupiteru) v prirodzených farbách tak, ako ho videla vesmírna sonda Galileo (Galileo Orbiter) pri jeho prvom priblížení k mesiaci 26-ho júna 1996. Na obrázku sa sever nachádza hore a mesiac je osvetlený Slnkom z prava. Tmavé oblasti sú staršie, viac posiate krátermi, kým svetlejšie oblasti sú mladšie, sformované tektonickou činnosťou. Zmes kamenitého materiálu s ľadom vytvára šedo-hnedú farbu. Veľmi svetlé fľaky sú geologicky najmladšie útvary vzniklé dopadom meteorov v súčasnej dobe. Na fotografii rozoznateľné najmenšie detaily majú priemer okolo 13,4 km. Veľká tmavá oblasť sa nazýva Oblasť Galyleo.

Ganymedes je najväčším mesiacom Jupiteru a svojim priemerom 5262 km tiež najväčším mesiacom slnečnej sústavy. Keby Ganymedes obiehal okolo Slnka namiesto Jupiteru, mohol by byť klasifikovaný ako planéta (je väčší ako Merkur a Plúto).
Podobne ako Callisto (Jupiter má 61 známych mesiacov), Ganymedes má najpravdepodobnejšie skalnaté jadro, s vodno-ľadovým plášťom pokrytú kôrou kamenia a ľadu. Veľmi nízka hustota (1,94 gm/cm³) dáva tušiť, že skalnaté jadro predstavuje približne len 50% priemeru mesiaca. Plášť sa najpravdepodobnejšie skladá z vody a silikátov, kým nad plášťom je tenká kôra ľadu z vody.

Ganymedes nemá atmosféru, aj keď Hubblov vesmírny teleskop objavil na jeho povrchu ozón (v menšej koncentrácii, než je v atmosfére Zeme). Ozón sa produkuje pri dopade častíc s elektrickým nábojom, ktoré boli zachytené magnetickým poľom Jupiteru a usmernené na povrch Ganymedu. Pri prechode nabitých častíc ľadovou vrstvou, molekuly vody sú rozložené, čo vedie k tvorbe ozónu. Tento chemický proces napovedá, že Ganymedes môže mať tenkú kyslíkovú atmosféru podobnej tej, ktorá sa detekuje na povrchu mesiaca Europa.

Sonda Galileo bola vypustená 18-ho októbra 1989. Jupiter a jeho systém mesiacov skúmala od roku 1995. Svoje úspešné poslanie (pracovala 8 rokov, počas ktorých zhotovila a odvysielala na Zem 14000 obrázkov a množstvo rôznych údajov) dokončila 21-ho septembra 2003 riadeným vstupom do atmosféry Jupiteru, kde zhorela (operátori tým zabránili neriadenej možnej zrážke jedným z mesiacov Jupiteru).

-AT-