Sviatok všetkých svätých je 1. novembra (Halloween v Amerike 31-ho októbra ale vďaka časovému posunu sa dejú vlastne súčasne), kým nasledujúci deň, tj. 2. novembra je Deň zosnulých (či dušičky a jeho ekvivalentom je All Soul's Day).
Pôvod týchto sviatkov je starobylý a slávil sa už v 5. storočí pred našim letopočtom, kým v Ríme od 9-ho storočia nášho letopočtu. Tento sviatok sa slávil ako deň rozdeľujúci obdobie medzi jesennou rovnodennosťou a zimným slnovratom (tzv. štvrtiaci deň). Obdobným dňom sú Hromnice (Groundhog Day - pokiaľ si spomeniete na úsmevný film Na hromnice o den více s Billy Murray a Andy McDowell) 2-ho februára. V skutočnosti sa tieto obdobia polia až o týždeň neskôr.
Dni rovnodennosti a slnovratov sú premenlivé (pokiaľ by učebnice tvrdili niečo iné), toho roku to máme nasledovne:
20.03.2004, 06h 49m - jarná rovnodennosť,
21.06.2004, 00h 57m - letný slnovrat,
22.09.2004, 16h 30m - jesenná rovnodennosť,
21.12.2004, 12h 42m - zimný slnovrat.
Údaje sa týkajú severnej pologule a sú udávané v Greenwichskom čase. Táto nepravidelnosť je spôsobená eliptickým tvarom trajektórie Zeme, v dôsledku čoho napríklad Slnko o 12-ej hodine miestneho času ukazuje smerom presne na juh len dvakrát do roka (pozri predchádzajúci článok o analemme).
Zaujímavá je otázka skutočného pôvodu týchto sviatkov, nakoľko väčšina akýchkoľvek sviatkov sa opiera o sviatky staršieho pôvodu (kresťanské o predkresťanské a podobne). Pokiaľ sa pozeráme na to, že spomínané štvrtiace dni (Dušičky a Hromnice) nepolia príslušné obdobia presne (čo je podivuhodné, pokiaľ zoberieme do úvahy, že deň rovnodennosti a slnovraty sa určovali celkom presne), môžeme si pohrať s našou fantáziou. Takéto posuny môžu byť zapríčinené mnohými vecami, a tiež určovaním sviatkov pomocou hviezd. Zemská os totiž je sklonená oproti rovine ekliptiky slnečnej sústavy (rovina, v ktorej Zem obieha Slnko) a ako každý slušný zotrvačník, os rotácie Zeme rotuje okolo kolmice k tejto ekliptike, hovoríme, že vykonáva precesný pohyb. Jedná sa o veľmi pomalý pohyb, jedna otočka trvá približne 26 tisíc rokov. Táto precesia sa prejaví v tom, že ak v deň jarnej rovnodennosti Slnko vychádza v určitom súhvezdí, potom o 6500 rokov neskôr vychádza v súhvezdí inom a to posunutom o 90° oproti pôvodnému súhvezdiu. Posun o jeden celý uhlový stupeň (tj. 1°) trvá 72 rokov. Uzavretá dráha Zeme okolo Slnka predstavuje 360°, ktorú Zem prebehne za 365,25 dní, teda 1° za nie celý jeden deň. Inými slovami, ak nejaký sviatok budeme sláviť podľa postavenia hviezd, sviatok sa začne posúvať oproti dni rovnodennosti (voči ročným obdobiam) určovanej podľa Slnka. Jarné sviatky sa posunú postupne do leta a podobne. Posun je pomalý, ale predsa badateľný, za 72 rokov je to skoro o jeden celý deň.
Všetky sviatky, ako napríklad Hromnice, Prvý Máj, Dušičky sú posunuté o rovnaký počet dní oproti významným slnečným dňom (v danom poradí sviatkov sú to zimný slnovrat, jarná rovnodennosť a zimná rovnodennosť), je to 41 dní. Posunu 41 dní by zodpovedal časový odstup okolo 2900 rokov (41 x 72=2910). Pred 2900 rokmi bola nočná obloha na deň jesennej rovnodennosti rovnaká, ako dnes na dušičky (a na deň jarnej rovnodennosti rovnaká ako dnes na Prvého Mája). Otázka je, čo dnes slávime 41 dní po letnom slnovrate (1-ho augusta).

Možno, že modernej pocte starobylým sviatkom je hmlovina Duchova hlava na obrázku hore, ktorý zhotovil Hubblov vesmírny teleskop. To, čo sa podobá fiktivnemu duchovi, je v skutečnosti hvezdotvorná oblasť NGC 2080 vo Veľkom Magellanovom mračne, ktorá je v susedstve našej vlastnej galaxie Mliečnej dráhy. Priemer hmloviny Duchova hlava má asi 50 svetelných rokov a je zobrazená v skutočných farbách.

-AT-