Katedra fyziky FPV UKF v Nitre

Doteraz nevidený svet Phoebe plný prekvapení.
Poďakovanie: Cassini Imaging Team, SSI, JPL, ESA, NASA

V minulosti sme sa viackrát venovali misii Cassini-Huygens a intenzívne sme sledovali priebeh približovacej fáze tejto vesmírnej sondy. Posledne (20-ho mája 2004) sme písali o tom, že SOnda Cassini-Huygens dorazila do systému Saturnu.

11-ho júna Cassini-Huygens preletela v blízkosti jednej z najvzdialenejších mesiacov Saturna, Phoebe. Obrázok vyššie, bol zhotovení zo vzdialenosti 13 377 kilometrov a je prvou blízkou fotografiou tohoto mesiaca. V hornej časti vidieť ostro kontúrovaný (pravdepodobne jeden z novodobejších) kráterov, ktorý vykazuje, že mesiac má viac vrstiev rôznorodej "pôdy", čo sa prejavuje v striedaní svetlejšieho a tmavšieho materiálu.
Svetlejší materiál je pravdepodobne ľad, kým tenká tmavá vrstva je pravdepodobne neskoršieho pôvodu. Kliknutím na obrázok si môžete pozrieť záber v lepšom rozlíšení (s rozlíšením 80 metrov na pixel). Na domovskej stránke Cassini-Huygens sú dostupné aj fotografie zhotovené z menšej vzdialenosti. Maximálne priblíženie sondy bolo plánované na 2000 kilometrov, čo je tisíckrát menej, než vzdialenosť, z ktorej boli zhotovené fotografie sondou Voyager (obrázok vľavo) v roku 1981.

Obrázky zhotovené sondou Voyager 2 v roku 1981 zo vzdialenosti 2,2 miliónov kilometrov. Poďakovanie: NASA

Záverečné manévre sondy Cassiny sú plánované na 16-ho júna, keď zaháji prechod na obežnú dráhu okolo Saturnu a stane sa tým 30-ho júna prvou umelou družicou Saturna. Počas štyroch rokov bude vykonávať intenzívny vedecký program (pozri v našom článku).
Záverečné manévre nie sú bez rizika. Sonda neustále musí kontrolovať svoju presnú polohu sama, ona je zdrojom najpresnejších údajov, nakoľko pozorovania zo Zeme sú v dôsledku obrovskej vzdialenosti (momentálne 1,5 miliardy kilometrov, tj. svetlo i rádiové vlny prekonajú túto vzdialenosť len za jednu hodinu a dvadsaťtri minút - tam a späť to sú dve aj tri štvrte hodiny). Phoebe je na túto vzdialenosť vidieť len veľmi slabo. Presnosť manévrov určuje, či sonda bude schopná vykonávať svoj vedecký program podľa plánov, preto vedci neustále analyzujú prichádzajúce obrázky a telemetrické údaje získavané prostredníctvom sondy a preberanej pomocou siete obrých rádioteleskopov - planetárnej rádiovej siete.
Tento okamih príletu bol jedinou možnosťou zhotoviť blízke obrázky z mesiaca Phoebe, ktorý obieha v príliš veľkej vzdialenosti od Saturnu (13 miliónov kilometrov - jedna dvanástina vzdialenosti Zem-Slnko a tridsaťkrát väčšia vzdialenosť, než je medzi Zemou a Mesiacom), čo je asi štyrikrát väčšia vzdialenosť, než vzdialenosť, v ktorej obieha Saturn jeho druhý najvzdialenejší veľký mesiac Iapetus. Ďalšie priblíženie k Phoebe už nebude možné.

Cassini má za úlohu tiež nazhromaždiť údaje získané pomocou radaru a spektrometrov, ktoré by mali odhaliť zloženie mesiaca ako aj jeho pravdepodobný pôvod.
Phoebe bol objavený v roku 1898 americkým astronómom Williamom Henrym Pickeringom. Vedci si momentálne kladú otázku, či vôbec bol niekedy tento mesiac roztavený a či má momentálne nejaké roztavené jadro. Je celý mesiac z ľadu? Prečo má tak zvláštnu dráhu?

Poebe má v priemere 220 kilometrov, čo je približne jedna pätnástina priemeru nášho Mesiaca. Saturn obehne raz za 18 mesiacov. Jeho eliptická dráha sa odkláňa od rovníkovej roviny Saturnu o 30°, naviac má retrográdny pohyb, čo znamená, že obieha v opačnom smere, než v ktorom sa otáča Saturn. Pokiaľ vychádzame z toho, že väčšina mesiacov nejakej planéty sú tvorené zo zbytkov, ktoré tvoria samotnú planétu, je celkom zákonité, že tieto mesiace obiehajú svoju planétu v tom istom smere, v ktorej sa otáča samotná planéta (majú rovnako orientovaný moment hybnosti ako planéta). To je dôvodom aj toho, že väčšina planét má smer rotácie súhlasný so smerom obiehania okolo Slnka. Sú však aj výnimky, napríklad Venuša, ktorej tranzit pred Slnkom sme mohli sledovať nedávno - o pozorovaní pozri tiež druhý článok. Venuša síce obieha v rovnakom zmysle ako ostatné planéty, ale rotáciu okolo svojej osi má orientovanú opačne (retrográdna rotácia).
Predchádzajúce pozorovania poukazovali tiež na prítomnosť vody na povrchu v tuhom stave (ľad). Phoebe je nezvyčajný aj tým, že je veľmi tmavý objekt. Odráža len 6% dopadajúceho slnečného svetla (dá sa povedať, že je skoro čierna). Všetko (najme retrográdny pohyb) hovorí o tom, že Phoebe bol systémom Saturnu (čím rozumieme aj jeho ostatné mesiace) zachytený, ako cudzie teleso. Väčšina vedcov sa domnieva, že Phoebe pochádza z vonkajšej slnečnej sústavy, nakoľko takto by asi vypadali objekty z Kuiperovho pásu. Kuiperov pás je súbor menších ľadových objektov za dráhou Pluta, ktoré sa nikdy nezlúčili do planéty vzájomným gravitačným pôsobením. Okrem Kuiperovho pásu poznáme v slnečnej sústave dva ďalšie zdroje objektov asteroidovitého typu. Asteroidný pás medzi Jupiterom a Marsom a Oortov mrak, ktorý siaha pravdepodobne do vzdialenosti až jedného svetelného roku a tvorí samotný vonkajší okraj slnečnej sústavy (tam kde začínajú prevládať nad gravitačnými silami Slnka gravitačné sily blízkych hviezd, tam Oortov mrak končí).
Tmavý Phoebe so zvláštnym tvarom je pravdepodobne jedným zo stavebných kameňov planét a je pravdepodobnou stopou po histórii formovania slnečnej sústavy.

-AT-

< Späť -- Úvodná stránka -- Ďalší >